Príbeh 11-mesačnej Tamarky

Neviem ako mam začať. Nikdy som nepísala do žiadneho časopisu. Som
mamou 8-ročnej a 11-mesačnej dcéry. Obidve deti milujem nadovšetko a
ako správna matka sa o ne starám a poskytujem im potrebnú
starostlivosť a lásku spolu s priateľom. 8-ročná Peťka je zdravé
dieťa a na svoj vek veľmi rozumné a chápavé. Za to jej veľmi
ďakujem z celého srdiečka a obdivujem ju, aká je.
11-mesačná Tamarka bola a verím, že aj bude dieťa, ktoré bude
zapadať do kolektívu so svojimi rovesníkmi. Píšem, že aj verím,
že bude, pretože pred mesiacom, presne 9. marca 2011 jej stanovili
diagnózu akútna lymfoblastová leukémia (ďalej ALL). Príznakmi
tejto diagnózy v našom prípade boli vysoké horúčky 39 – 40
stupňov Celzia, bledosť a nechutenstvo.
Keď Tamarka dostala teploty, celá rodina sme si mysleli, že sa jej
konečne začali prerezávať zúbky, nakoľko ich ešte vôbec nemala.
Po dvoch dňoch, keď stále horúčky pretrvávali, sme zašli za
našou obvodnou pediatričkou a tá nám naordinovala antibiotiká
(ďalej ATB), nakoľko nám stále teploty neklesali. Nakoniec sme po
troch dňoch, keď ATB nezabrali a stále sme mali vysoké horúčky,
skončili hospitalizovaní v nemocnici, kde nám stanovili diagnózu
anémia.
Poležali sme si 8 dní, absolvovali sme potrebné vyšetrenia, dostali
sme transfúziu krvičky a po stabilizovaní nás poslali domov aj s
ATB. Po dobratí ATB, s ktorými sme odchádzali z nemocnice, sme zase
dostali vysoké horúčky a zase sme boli hospitalizovaní v nemocnici.
Bol víkend a samozrejme, že žijeme na Slovensku, tak cez víkend sa
nedá robiť nič, sme čakali do pondelka.
V pondelok som osobne požiadala primára detskej nemocnice o preklad do
inej nemocnice, nakoľko mi už pri prvej hospitalizácii vraveli
lekári, že oni nevedia zistiť, čo je Tamarke. Nechcela som viac
čakať a vyjadrila som sa, že keď jej oni nedokážu pomôcť, tak
skúsime niekde inde, v inom meste. Po naťahovaní sa s primárom, po
jeho” veľkej ochote” a vyjadrení, že čí si myslím, že niekde
inde jej budú vedieť pomôcť, že čí sú niekde lepší lekári
než oni, sme absolvovali prevoz do inej nemocnice v inom meste.
Počítala som s tým, že pôjdeme na detské oddelenie, ale prijali
náš na oddelení detskej onkológie a hematológie, takže už v
podvedomí som vedela, že Tamarkin stav je vážny.
Po prijatí nám urobili potrebné vyšetrenia, absolvovali sme
odobratie kostnej drene, lumbálnu punkciu a čakali na výsledky. Keď
boli výsledky, lekárka mi povedala diagnózu ALL. V tej chvíli sa mi
svet zrútil. Myslela som na všetko, a v podstate na nič. Stále som
si len dávala otázku, prečo pravé Tamarka, čím si to zaslúžila,
veď je ešte maličká, ešte ma cely život pred sebou. Odvtedy, už
je tomu mesiac, sme stále v nemocnici.
Vedľajšie účinky pri liečbe ALL sú rôzne. Imunitný systém sa
stráca a telo bojuje s rôznymi ochoreniami. Tamarkin stav je veľmi
vážny, nakoľko sme prišli na onkológiu už v zlom stave a s
nedobrými počiatočnými hodnotami.
Začali sme s liečbou a vedľajšie účinky nedali na seba dlho
čakať, dostali sme infekciu horných dýchacích ciest, ktorá stále
pretrváva, začali sme krvácať do stolice. Prerušili sme stanovenú
liečbu ALL. Stolica sa upravila, ale prišiel problém s dýchaním a
opuchom dýchacích ciest. Tak po vyšetrení ORL (krčné, nosné,
ušné) a zákroku Tamarku napojili na pristroj, ktorý za ňu dýcha.
V tejto chvíli, keď písem toto všetko, čakám ako dopadne ďalší
zákrok, nakoľko lekári sa zhodli, že by bolo pre ňu vhodné, keby
urobili tracheotómiu (otvor do hrdielka, ktorým bude dýchať).
Verím, že tento zákrok bude tým posledným, čo musí absolvovať a
bude už lepšie a budeme môcť pokračovať v liečbe ALL.
Je to veľmi ťažké – sedieť, čakať a pozerať sa na svoje dieťa
ako sa trápi, ako mu vy nedokážete pomôcť. V tej chvíli by človek
vzal všetku tú chorobu na seba, len aby sa dieťa vyliečilo a
nemuselo trpieť a trápiť sa. Nebyť psychickej podpory priateľa,
rodiny a známych, tak by som to určíte nezvládla.
Zároveň ďakujem aj všetkým lekárom z oddelenia Detskej onkológie
a hematológie a tiež posielam veľké ďakujem oddeleniu JIS v
Košiciach, za ich obetavú prácu a starostlivosť, ktorú dávajú
detičkám 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Popri tom všetkom, čo
sa deje, človek má čas veľa premýšľať a príde na to, že
zdravie je nadovšetko, a treba si ho strážiť.
… P.S. Tracheotómia sa podarila, neboli žiadne komplikácie. Od
zajtra Tamarke postupne znížia dávku sedatív, aby už na víkend
bola úplne pri vedomí. Pokúsia sa ju odpojiť aj od ventilátora. Ak
bude všetko dobré, tak behom ďalšieho týždňa nás preložia
naspäť na onkológiu, aby sme mohli dokončiť chemoterapiu a
pokračovať ďalej v liečbe. Ostáva nám jedine veriť a bojovat….